album

Témou diela je fenomén zanikajúcich a zaniknutých jazykov a autorova nesmierna úcta k nim.

Je zde geografická fixace na území Hongkongu, Indonésie, a zejména pláže a vody mezi nimi.

Jeho pesničky z éteru pôsobili tajomne. Málokto vtedy vedel, kto sa skrýva za takýmto menom. Záľubu v kamuflovaní svojej identity demonštroval aj spevom s podivnou artikuláciou umocnenou zvukovým spracovaním.

Symbolický tucet skladieb na druhom štúdiovom CD Bluesweiseru dozrelo ako kompilácia pesničiek vznikajúcich postupne, počas celej, takmer tridsaťročnej existencie skupiny. Niektoré z nich pamätajú bluesovú éru klubu na Kominárskej, iné vznikali priebežne až dodnes.

Keď moderátor v rádiu predstavoval kapelu Royal Blood v zložení spevák/basák a bubeník, spomenul okrem iného, že sa stali číslo 1 v Britskej hitparáde. Automaticky mi napadlo, že je to retro rubrika, lebo v roku 2014 sa niečo také nemôže stať. Mýlil som sa, Royal Blood je aj napriek názvu z ktorého cítiť skôr tradíciu „fresh blood“. Vznikla minulý rok 24 hodín po tom, ako bubeník Ben Thatcher vyzdvihol basáka/speváka Mike Kerra na letisku po jeho výlete do Austrálie.

            Sedím v kresle, popíjam kvalitné mikulovské vínko, na gramofóne sa krúti LP Filipa Topla, ktoré v Mikulove, na 16. ročníku festivalu Eurotrialog, pokrstil producent Romek Hanzlík. Filip koncert zahral na tomto festivale v roku 2007 v hrobke Dietrichsteinovcov.

Spoločná slovensko-česká predstava o tom, ako by mal náš domáci šansón - to „trojminútové spievané divadlo“ - vyzerať a ako by sa s ním mal popasovať spevák, je už ustálená. A vyzerá to, že Čechom sa rokmi do tej dobre ufixovanej predstavy nenápadne vmiesil aj exotický slovenský akcent. Celkom bez problémov si prisvojili Hegerovú, Müllera, Kirschner aj Szidi Tobias. Zaujímavé, že opačne to nefunguje. Na nejaký obľúbený slovenský šansón spievaný s mocným českým prízvukom si nespomínam.

Soundtrack z muzikálu by si mal divák odnášať ako spomienku na osobne zažitú, neopakovateľnú udalosť. Púšťať si to, a nemať pred duševným zrakom tanečné a hudobné hmýrenie na scéne s ujednostajnenou poetikou, je trochu čudné. Písať o tom ešte čudnejšie. Úplná sprostosť, by možno povedal niekto menej kultivovaný. Bubliny v betóne som skrátka nevidel, no.

Sláva buď nadšencom, ktorí pre nás uchovávajú zvukové záznamy zážitkov prchavých, ak zostávajú iba v našej pamäti. Práva vďaka jednému moravskému (Karel Prokeš) si po viac ako 25 rokoch môžeme pripomenúť koncert Deža Ursinyho a kapely Plus, s ktorou 23. júna 1989 vystúpil vo Valašskom Meziříčí v rámci festivalu Valašský špalíček. Ide o jeden z mála dochovaných „živákov“ Deža vzhľadom na to, že koncertov Burčiaku a Provisoria mnoho nebolo a ešte menej z tých, čo sa dal na ne Dežo prehovoriť, bolo zaznamenaných. Keď som sa o tomto CD z Brnenského vydavateľstva Indies Happy Trails dozvedel a dostal som ponuku o ňom napísať, s veľkou potechou som ju prijal. Nahrávka ma nesklamala! Koncertný program pre festival bol zostavený z (v tej dobe starších) piesní Deža a Ivana Štrpku pochádzajúcich z LP: 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986).