Mnohým poslucháčom vo svete sa už dostala pod kožu zvláštna hudba zo zamrznutých stepí severnej Škandinávie v podaní nórskej speváčky Mari Boine. Atmosféru laponskej krajiny a dedičstvo jej obyvateľov zachytáva v pesničkách, ktoré zaujmú vďaka svojej lyrike a príťažlivosti melódie.
Od synthpopových počiatkov, cez poprockové pesničkárstvo, spevácke hosťovanie v projektoch Hapku a Horáčka, rockovú alternatívu a návrat do pokojnejších vôd, Richard mal vždy dobrý nos na ľudí, ktorí dodali jeho produkcii tú správnu šťavu.
Dvojcédečko In the circles of time, ktoré im začiatkom tohto roka vydal Josef Jirák vo svojom vydavateľstve Polí5 je vlastne prvý oficiálny album tohto pozoruhodného, originálneho dua vytrvalých hľadačov a zvukových experimentátorov v Čechách. Úplne prvým ale nie je – najprv si ich všimli pozornejší vonku...
BILLY BARMAN * Noční Jazdci, HEX * Ty a ja, KOMAJOTA * Kolobeh, MIRO JAROŠ * Tráva musí rásť, MISHA * Ako nikdy predtým, JÁN BOLESLAV KLADIVO * Ticho v okne sna
Ježiš (nehrajúci člen kapely Pentagramček) ich spoľahlivý šofér, mama Kami, zlý fotograf, lenivý bedňák a zbytočný (bezpečnostný) manažér, aktivista, tvrdohlavý don Quijote, múdry jak rádio, milovník slobody...
Ako na tejto malej ploche podchytiť tieto dva výnimočné avantgardné zjavy súčasnej serióznej slovenskej skladateľskej scény? Odkiaľ je ich hudba? Je ich vlastná, alebo cez ich vedomie sprostredkovaná? Čím je ich hudba? Baránkom obetovaným na oltár života, autorskou exhibíciou, autoterapiou, alebo zmesou zmyslových a intelektuálnych reflexií doby, vedomostí a emócií? Sčasti asi všetkým...
Takéto kongeniálne spojenie troch hudobníkov nie je vídať často. Rockové história ich nemá veľa. Cream, Jimi Hendrix Experience, alebo SBB či Varga, Frešo a Hájek. Pravda, každé z trochu iného súdka, ale na každé spomíname v tom najlepšom a stali sa legendou.
Uživiť sa na Slovensku hrou na gitare sa bude zdať väčšine slovenských gitaristov ako riadne sci-fi. Uživiť sa na Slovensku gitarou bez názorovej a žánrovej prostitúcie sa bude zdať ako zhola nemožné. Jeden z mála ktorý to dokázal je Ľuboslav Petruška, gitarista skupiny Chiki liki tu-a.
