Nie je to jazz, nie je to ambient, moderná vážna hudba, ani čistá elektronika. No v každom prípade je to hudba súčasná, ovplyvnená stavom duše, možno pohľadom zúčastnených na svet.
Nezáleží ale až tak na počte a zostave, pretože nesmierne intímna Parasomnia s Derlak je rovnako famózna ako najdlhšia a rockovejšia Initial Song zahraná v kvintete.
Slovenská a slovanská mytológia v hudbe ešte nedostala tak dôstojnú a uveriteľnú podobu ako od Strigôňa. Pritom ide o kratučký opus, ktorý dozrel popri koncertných coververziách z hry Witcher 3 či z filmovej hudby.
Prúdy sledujem pol storočia, už od čias Flekyho Sallera a Vlada Mallého a z môjho pohľadu sa tvorba Hammela a kolegov (Varga, Griglák) nesie v štyroch štýlových rovinách...
