rozhovor

Aj keď sa to nezdá, Juraj Griglák už vyše štvrť storočia patrí k najvyhľadávanejším basgitaristom na Slovensku. Ako muzikant ošľahaný vetrami ventilátorov nahrávacích štúdií, klubov i festivalových scén hráva jazz vo všetkých jeho podobách, ale rovnako dobre zvláda aj pop alebo rock. Počet albumov, na ktorých sa postaral o basové party, sa pomaly blíži ku stovke. Okrem elektrickej basgitary Juraj hráva aj na kontrabas – jazz, a ako člen orchestra Slovenskej filharmónie a hosťujúci hráč ďalších telies aj vážnu hudbu. Napriek všetkému čo dosiahol, zachoval si skromnosť a miesto nacvičovania umeleckých póz pred zrkadlom uprednostňuje zmysel pre humor a jemnú sebairóniu...

S hudbou sa priatelí roky. Patrí k speváčkam, ktorým nechýba hlas, výraz, technika ani profesionálna prax. Keby ešte fungoval Zlatý slávik, v prvej päťdesiatke by sme ju asi hľadali márne, zato v ankete Blues Music (slovakblues.com) tretí rok po sebe obhájila titul Najobľúbenejšia speváčka v roku 2013.

HuRyTan má pre Vás pripravené vždy plné priehrštia hudby rytmu a tanca… Teda aspoň mával. Vokálno-inštrumentálne kombo HuRyTan patrilo na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia k frekventovaným kapelám na plesoch, svadbách a zábavách v Devínskej Novej Vsi a okolí. 

Majiteľ pivovaru ERB v Banskej Štiavnici Edo Rada si urobil, ako sám na pódiu povedal,  radosť a pozval do svojho Divadla ERB na jediný koncert na Slovensku legendárnu formáciu Jazz Q Martina Kratochvíla. Ako veľký fanúšik tejto hudby v sedemdesiatych rokoch minulého storočia neváhal. Tento ťah mu vyšiel a odmenou mu za to bola plná sála spokojných fanúšikov.

Prvý stály angažmán získal v rakúskom Linzi. Pokračoval v švajčiarskom Bazileji. Následne začal spievať prvú ligu v newyorskej Metropolitnej opere, v chicagskej Lyric Opere, v kalifornskej L.A. Phil a pokoril i najvyššiu métu – milánsku La Scalu. V jeho repertoári nájdete hlavne verdiovské postavy a v jeho itinerári okrem najprestížnejších operných domov sveta konečne i nejaké to Slovensko. 

Koncom júla si návštevníci Múzea obchodu v Podunajských Biskupiciach užili presne 58 minút schizoidného, ale energeticky výdatného predstavenia jednej z frakcií legendárnych King Crimson, tria Stick Men. Na hybridné bicie hral Pat Mastelotto, svoju co-designovanú Touch Guitar obsluhoval Markus Reuter a na Chapman Stick hral, občas aj rapoval, Tony Levin. Open-air koncert sa odohrával v krásnom prostredí záhrady Múzea obchodu.

S Victorom Wootenom som sa stretol medzi zvukovou skúškou a koncertom. Celá kapela sa akurát mala ísť ubytovať na hotel, mali za sebou sedemnásť hodinový let z Nashvillu a pred sebou prvý koncert európskeho turné. Napriek zjavnej únave bol veľmi ústretový a vtipný. Počas koncertu som si uvedomil, že aj virtuóz a osobnosť Victorovho formátu je v súkromí obyčajný, skromný a bezprostredný chlapík. Samotný koncert dokázal, že patrí k absolútnej svetovej špičke a že jeho groove šliape ako dobre vyladený, dokonalý a veľmi výkonný motor.

Kapela Mukatado vznika v roku 2011. Od tej doby má na konte dva albumy, účasť v súťaži Eurosong, turné s Richardom Müllerom a prostredníctvom svojho vydavateľstva s nahrávacím štúdiom poskytuje servis hudobníkom z banskobystrického kraja i širšieho okolia. Druhý album s názvom Iba láska zabezpečil Mukatadu nových fanúšikov. Mnohí sa s hlasom Jany Kozákovej stretli prvý krát až teraz a to hlavne vďaka pesničke Do vody, ktorá rotuje v rádiách i na internete. „Myslia si, že sme mladá kapela, alebo nás registrujú len od TV súťaží.

O novinke "V hodine smrti" porozprávala Lenka spolu s Beatou Hlavenkovou. Ako obe tvrdia, album mimo iného – a možno hlavne – zachytáva prerod a transformáciu v ich životoch.